Jedenásť rokov po revolúcii prišla ďalšia

Nedeľa bola pre Slovensko dňom s veľkým "D". A zvlášť Bratislava sa podobala v tento horúci deň na talianske mestá, kde život ide ďalej aj hlboko v noci. Začalo sa to v piatok, keď sme postúpili do finále a Slovenskom sa rýchlosťou blesku rozniesla správa, že na nám. SNP v Bratislave bude veľkoplošná obrazovka ...

 

Podobně jako v Česku sledovali velké finále na veřejných prostranstvích i naši východní sousedé.

Hodžovo námestie pred prezidentským palácom je asi v dvoch tretinách cesty medzi železničnou stanicou a námestím SNP a práve na tomto mieste sa stretávala väčšina fanúšikov, ktorá sa rozhodla sledovať zápas na veľkoplošnej obrazovke. Už od 13.00 prúdili z Hlavnej stanice hlúčiky fanúšikov z celého Slovenska (S.N.Ves, Poprad, Zvolen, Trenčín, Záhorie bolo zastúpené takmer kompletne ...) a práve na Hodžovom námestí oddychovali, kúpali sa v miestnej fontáne, zdravili trúbiace autá, rozdávali okoloidúcim šampanské ... - jednoducho nálada ako sa na finále MS patrí. A potom to vypuklo.

 

O 15.50 zasvietila na nám. SNP prvý krát obrazovka. Najprv sa na nej objavovali tváre fanúšikov z námestia, potom sa na veľkom pódiu objavili moderátori Miňo (z Fun Rádia) a showman Jožo Pročko, ktorí prišiel oblečený v slovenských farbách - červené slipy, modré tričko a biela čiapka. Táto dvojica začala zabávať bezmála 25-tisícové publikum a keď sa na veľkoplošnej obrazovke objavila zvučka televízie Markíza oznamujúca začiatok prenosu, radosť nemala konca kraja. Fanúšikovia vyliezli na okolité reklamy, dopravné značky a stánky, len aby lepšie videli a mohlo sa začať. Úvodný veľký slovenský tlak sa stretol na námestí s veľkým ohlasom a povzbudzovanie "Slovenskooooo, Slovenskoooooo, hééééja, héééja, héééja Slovensko" nadobúdalo každou minútou väčšie obrátky. Ale potom začali padať góly. 0-1, 0-2, 0-3 ! Po každom góle bolo asi 10 sekúnd úplné ticho, ale vždy sa začalo povzbudzovať ešte viac a nakoniec to prišlo : Mohutné "góóóóóóóóóóól" a "éééééšte jeden" sa ozývalo celou Bratislavou asi 10 minút, až kým neskončila druhá tretina. V nej sme si spoločne zaspeivali dve pesničky od "Red Hot Chilli Peppers" (hlavne "Otherside" bola pesnička pre tento zápas a vývoj príznačna ...) a posledná tretina MS sa mohla začať. A zrasu 1-4 ! Šok. Tak sa teda naši dvaja moderátori začali rozprávať s týmto 25-tisícovým davom: "Kto je najlepší? SLOVENSKO, Kto bude majster? SLOVENSKO, Kto má najlepšieho strelca? SLOVENSKO !" ... 10 minút pred koncom povedal jeden z moderátorov podujatia do mikrofónu : "Tak, a teraz nám pomôže len Pán Boh a veľa šťastia". A akoby čarovným prútikom bolo 2-4, a potom 3-4. Za každým gólom nasledovali dva ohňostroje - jeden profesionálny a druhy z fliaš od šampanského. A keď nám Reichel zatĺkol posledný klinec do rakvy, dievčatá začali plakať, ale už o pár minút spolu so záverečným klaksónom začali napriek prehre veľkolepé oslavy - pilo sa, jedlo sa, tancovalo sa ... Potom na pódium nastúpili slovenské hudobné skupiny, Fun Radio spravilo diskotéku, všetci sa zabávali a čakalo sa na polnoc, kedy mali za nami prisť naši "zlatí strieborní chlapci". A prišli ! Síce s dvojhodinovým meškaním o pol tretej nad ránom, ale asi 10,000 divákov ich rado počkalo a začalo sa piť, jesť a tancovať znova - tentoraz s našimi "majstrami". A na záver sme si spolu s hokejistami spoločne zaspievali slovenskú hymnu, a ešte niekoľko hodín sme sa spolu zabávali ...

 

Potom, asi o 5.30 ráno som prišiel domov, zmyl modrú farbu z vlasov, prezliekol si dres za tričko a - začal sa pre mňa "normálny pracovný deň" ... Síce som nespal niekoľko hodín, ale stálo to za to ! CHLAPCI, ĎAKUJEME, BOLI STE SUPER !!!

 

(Matko)